Nerastové politiky
Hnutie nerastu sa nesnaží definovať jednu univerzálne fungujúcu sadu politík. Ponúka skôr rámec, v ktorom rôzne komunity a krajiny môžu implementovať nerastovú víziu v súlade s vlastnou kultúrou a vlastnými hodnotami.
Tento rámec možno definovať nasledujúcimi principmi:
Decentralizácia politiky, ekonomiky a energetiky
Sociálna, hospodárska a ekologická rovnosť
Súlad s prírodou s dôrazom na jej limity
Celkové zníženie využívania zdrojov
Mier, nenásilné riešenie konfliktov
Každý bod vyššie súvisi s ostatnými: bez decentrálizácie nie je možná skutočná demokracia, zníženie zdrojov možno dosiahnuť len súčasne so spravodlivým zdieľanim bohatstva, mier je možný jedine, keď o zdrojoch nebudeme bojovať v záujme nekonečného rastu, prírodu budeme rešpektovať jedine, keď aj ľudia budú respektovaní v rámci sociálnej spravodlivosti, atď.
Tieto principy je možné vnimať aj ako viziu. Z nej vyplývajú konkrétnejšie kroky a postoje, ktoré by mali viesť k naplneniu tejto post-rastovej buducnosti
- Čo najväčšie zapojenie občanov do tvorby politík, na miestnej aj národnej urovni
- Striktné oddelenie medzi ekonomickou a politickou mocou
- Obmedzené a regulované lobingové aktivity
- Nahradenie HDP indikátormi kvality života (GPI, wellbeing indexy)
- Ochrana biodiverzity ako nadradený princíp
- Občiansky dozor nad vedeckými vyskumnými oblasťami a inováciami, aby o tom nerozhodoval len trh
- Podpora ideologickej rozmanitosti v médiach, aby férovo zazneli všetky politické prúdy
- Podpora ekonomickej demokracie a kolektívnych foriem riadenia firiem (napriklad družstvá)
- Rozvoj systémov zdieľania či požičiavania si vecí
- Zákaz plánovaného zastarávania výrobkov a podpora práva na opravu
- Podpora lokálnej ekonomiky, napríklad cez lokálne meny a skracovanie dodávateľských reťazcov
- Podpora mimotrhových foriem napĺňania ľudských potrieb: vyrábať si veci sami, vypestovať vlastné jedlo, opravovať, vymieňať a darovať si veci, atď.
- Podpora miestnych remeselníkov a ekologických a rodinných fariem
- Čo najväčšia ekonomická a potravinová sebestačnosť – protekcionizmus.
- Rázne obmedzenie reklám
- Vyššie dane na luxus a ekologicky škodlivý tovar
- Silnejšia regulácia finančného sektora
- Koniec ekonomickému imperializmu a drancovaniu zdrojov krajín Globálneho juhu:
- odpustenie alebo reštrukturalizácia dlhov
- menej podmienok viazaných na rast exportu
- reforma inštitúcií ako Medzinárodný menový fond a Svetová banka
- Zavedenie princípu, že bohaté krajiny znižujú spotrebu rýchlejšie než rozvojové
- Regulácia nadnárodných korporácií
- globálne daňové minimum
- obmedzenie daňových rajov
- záväzné environmentálne a pracovné štandardy
- Podpora regionálnej sebestačnosti namiesto neustáleho zvyšovania objemu obchodu
K nerastu sa pridávajú ľudia z veľmi odlišných politických sfér: anarchisti, socialisti, liberáli, ochranári, konzervativci, aj bežní nepolitizovaní ľudia… a tak každy prinaša trochu inú viziu nerastu.
Nerastová politika je však vždy spojená s antiutilitaristickou víziou sveta: účel nesvätí prostriedky, človek nie je poháňaný len vlastnými egoistickými záujmami.
S touto viziou súvisia aj dve centrálne témy nerastu: radikálna zodpovednosť a sloboda.
Ochrana slobody človeka v neraste je v rozpore s liberálnou viziou slobody. Po prvé, pre nerast je človek taký slobodný, nakoľko je príroda okolo neho zdravá. Po druhé, sloboda jestvuje jedine keď je dopriata všetkým ľuďom.
Z toho vyplyva, že sloboda kúpiť si SUV, smartfón alebo cestovať niekoľkokrát ročne na dovolenku do Azie lietadlom nie je nerastová sloboda, pretože tento typ slobody odoberá druhým ich vlastnú slobodu rôznými formami vykorisťovania a utláčania kvôli výrobe týchto produktov, či formou ničenia prírody. Preto nerastová sloboda ide ruka v ruke s radikálnou zodpovednosťou, kedy sa človek a spoločnosť svojim konaním snaží maximalizovať slobodu všetkých na svete a minimalizovať dopady na prírodu.