Vianočné prípravy sa od priemyselnej revolúcie dramaticky posunuli od prísneho duchovného pôstu k niekoľkomesačnému komerčnému maratónu, ktorý sa dnes v marketingu označuje ako Christmas creep (plíživé Vianoce). Autorom moderného významu tohto pojmu je čitateľ John E. Rowan, ktorý sa vo svojom liste redakcii amerického denníka Newsday dňa 26. augusta 1981 sťažoval na to, že každý rok vidí prvé vianočné reklamy prichádzať čoraz skôr. Tento fenomén príznačne nazval práve týmto spojením. Zaujímavosťou však je, že samotná fráza sa objavila v tlači už v roku 1958 v novinách The Irish Times, no vtedy ešte neoznačovala komerčný predaj, ale dopravné zápchy v predvianočnom centre Londýna. 🔗
Stredovek a ranný novovek
História obdobia terajších Vianoc bola vždy nejednoznačnou zmesou posvätných myšlienok a svetských činov. Ako popisuje Penne L. Restadt v knihe Christmas in America – A History (1995), po príchode puritánov do USA mali vianočné prípravy výlučne praktický a náboženský charakter. Advent predstavoval presne štyri týždne prísneho pôstu a tichého pokánia. Neexistovalo žiadne predčasné zdobenie, domácnosti upratovali a spracovávali mäso z jesennej zabíjačky, aby bolo pripravené na hody. Samotné oslavy a sviatočná nálada sa začínali až 24. decembra večer a trvali 12 dní do sviatku Troch kráľov. Keď si spomenieme na príbehy /starých/ rodičov, aj na Slovensku donedávna vianočný stromček nosil často Ježiško priamo na Štedrý deň. Ani o deň skôr!
Zrod moderných Vianoc (19. storočie)
Priemyselná revolúcia, vznik strednej triedy a aj diela ako Vianočná koleda od Charlesa Dickensa (1843) premenili Vianoce na rodinný sviatok zameraný na dary (Stephen Nissenbaum: The Battle for Christmas, 1996). Objavili sa prvé komerčne tlačené vianočné pohľadnice a nemecký zvyk vianočných stromčekov sa rozšíril do celého sveta. Prípravy, vrátane nákupu prvých hračiek z tovární, sa však stále diali výhradne v decembri. Obchodníci zdobili výklady len pár dní pred Štedrým dňom.
Nástup masového konzumu (20. storočie)
Rozmach veľkých obchodných domov definitívne posunul štart sezóny. V USA sa etablovalo pravidlo, že vianočné nákupy začínajú dňom po Dni vďakyvzdania (na konci novembra) a tak “prirodzene” vznikol aj Black Friday. Napríklad reťazec Macy’s už v 20. rokoch zaviedol tradíciu obrovských sviatočných sprievodov, aby donútili zákazníkov začať s nákupmi v mesačnom predstihu. 🔗
Súčasnosť
Komerčný svet dnes úplne ignoruje tradičný adventný kalendár. Vianočný tovar a prvé televízne reklamy sa v obchodoch objavujú už koncom septembra alebo v októbri, často ešte pred Dušičkami/Halloweenom. Obchodníci umelo predlžujú sezónu na štvrť roka, aby rozložili nákupné správanie spotrebiteľov a maximalizovali zisky z nostalgie a predsviatočného stresu. Marketingová štúdia MNTN Research (2024) ukázala, že inzerenti dnes cielene využívajú Christmas creep už v septembri, aby si vybudovali povedomie ešte predtým, ako nastúpi u spotrebiteľov reklamná únava. Skoré kampane reálne zvyšujú mieru konverzie (až o 5 %) a získavajú nakupujúcich ešte pred obrovskou konkurenciou v novembri a decembri.
Podľa výskumu profesorky psychológie a marketingu Kit Yarrow z Golden Gate University majú ľudia často extrémne reakcie (vrátane hnevu a paniky), keď vidia vianočné stromčeky ešte pred Halloweenom. Podľa klinickej psychologičky Lindy Blair zas skorá vianočná hudba funguje ako stresový spúšťač, ktorý ľuďom pripomína, koľko povinností a finančných výdavkov ich ešte čaká. 🔗 Väčšinu týchto podprahových nástrojov vianočnej nákupnej sezóny ani nevieme vytesniť, vidíme a počujeme ich nedobrovoľne takmer všade. O tom, ako to pôsobí na naše zmysly a aké ťažké je pre náš mozog vedome odolať zmyslovým vnemom, si môžete prečítať tu: 🔗
Čo s tým?
Z pohľadu nerastu je individuálny bojkot nákupov len čiastkovým riešením, pretože skutočným problémom je ekonomický systém závislý od umelej stimulácie nadmernej spotreby a neustáleho rastu. Existujú však systémové zmeny, ktoré by výrazne pomohli obmedziť zlé dopady late stage kapitalizmu a niektoré z nich vie zaviesť každá samospráva!
-
- Prísna regulácia marketingu a vizuálneho smogu
Spotrebitelia sú vystavení masívnej manipulácii dávno pred sviatkami. Potrebujeme legislatívu, ktorá obmedzí agresívny marketing, zakáže cielenú reklamu založenú na zbere osobných dát a zredukuje vonkajšiu reklamu vo verejnom priestore. Obce si prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN) môžu sprísniť podmienky reklamy na svojom území, čo je z nášho pohľadu nedostatočne často využívaná superschopnosť. Aj vy môžete kedykoľvek napísať mail svojej samospráve a žiadať o riešenie vizuálneho smogu.
-
- Budovanie infraštruktúry zdieľania
Samozrejme, vianočné dary nie sú vždy kupované bez rozmyslu. Ľudia radi darujú aj praktické darčeky, ktoré sa obdarovanému aj reálne zídu. No koľko z vecí, čo dostávame, potrebujeme len výnimočne? Alebo koľko vecí kupujeme nanovo, lebo sa pokazili? Existujú komunitné alternatívy, ktoré je možné hradiť z verejných rozpočtov: knižnice vecí (požičiavanie náradia, elektroniky či kempingového vybavenia), komunitné dielne, takzvané repair cafés (opravovne) a reuse centrá (centrá opätovného použitia), ktoré pomáhajú redistribuovať použiteľné veci (ehm, vrátane nechcených vianočných darčekov).
-
- Skracovanie pracovného času (nielen cez Vianoce)
Často počúvame argument proti skráteniu pracovnej doby či obmedzovaniu otváracích hodín: pracujúci v obchodoch chcú pracovať aj cez sviatky, lebo chcú zarobiť viac. Zabúda sa na to, že súčasný ekonomický model núti ľudí pracovať čo najviac, aby si mohli dovoliť – žiť. Už sa dostávame do bodu, keď aj na zabezpečenie základných potravín si človek musí brať nadčasy. Takže práca cez sviatky nie je vecou rozmaru. Sviatky by mali znamenať skutočný odpočinok pre všetkých, vrátane zamestnanectva v obchode a logistike.
-
- Zákonná zodpovednosť výrobcov a dane z nadprodukcie
Nerast podporuje zavedenie prísnych zákonov proti plánovanému zastarávaniu výrobkov a zakázu ničenia nepredaného tovaru, čo je bežná prax e-shopov po vianočnej sezóne. Tiež zdanením nadmernej ťažby zdrojov a započítaním dopadov rýchlej módy či lacnej elektroniky by (zbytočný) tovar prirodzene zdražel a obmedzil sa jeho konzum. Všeobecne, ak by sa začali do cien tovaru premietať aj tzv. externality, teda nepriame dopady na prírodu, vrátane ľudí, tak by dnešné ceny vyzerali úplne inak. Ale o tom potom (alebo napr. v tomto článku).
-
- Dekomodifikácia verejného priestoru
Mestské centrá sa počas sviatkov menia takmer výlučne na predražené komerčné zóny, ktoré majú najmä zarobiť čo najviac. Cieľom vianočných trhov by však malo byť primárne naplnenie spoločenských potrieb: poskytnutie priestoru kultúre, stretávaniu sa, menším lokálnym výrobcom a predajcom kvalitných, udržateľných produktov, všetko s citom pre verejný priestor. Táto regulácia je tiež v rukách samospráv, ktoré môžu ovplyvniť, kto, čo a za koľko bude ponúkať na trhoch.
Na záver dodáme: Aj my máme radi Vianoce. Nepatríme k tým, čo by celé sviatky zrušili. Práve preto by sme chceli vo svete posun k pôvodným myšlienkam vianočných sviatkov (či už kresťanským, alebo tým pred nimi, ktoré oslavovali prírodu). Chceme si užiť ich výnimočnosť – a to nie je možné, pokiaľ budú trvať dva mesiace.


