Obsah článku:
-> Neviditeľní konatelia smrti
-> Ilúzia elektrických áut
-> Čistá energia, špinavý biznis
-> Domáce väzenie
Vlastniť auto sa stalo akýmsi právom každého občana. Pre veľa ľudí mimo mesta mať auto je jednoducho otázka prežitia. Opakujúce sa a invazívne reklamné kampane navyše vytvárajú falošnú potrebu vlastniť auto alebo staré vymeniť za nové a vďaka úverom si to každý môže dovoliť.
Čí zo zdravotného, sociálneho alebo environmentálneho hľadiska, rozvoj autopriemyslu však vytvára neudržateľnú situáciu. Nie je možné, aby každá ľudská bytosť, ktorá vie šoférovať (povedzme 5 milliárd, ak nerátame deti) vlastnila a voľne používala auto, a to bez ohľadu na to, či to auto funguje na benzín, plyn, elektrinu, alebo cviklový džús.
Na Slovensku bolo v roku 2024 viac ako 3,7 milióny evidovaných vozidiel z toho 2,7 milióny sú osobné autá. Od roku 2000 vzrástol počet vozidiel o viac ako 80%. Takýmto tempom môžeme očakávať, že po roku 2035 bude na Slovensku viac áut ako obyvateľov!
Neviditeľní konatelia smrti
Na začiatok, okrem priameho úmrtia ľudí a zvierat v dôsledku nárazov, autá odstraňujú život aj formou betónovania/asfaltovania pôdy. Zabetónované brehy, nové parkoviská, obchvaty, diaľnice… Autá majú však iné, menej viditeľné spôsoby, ako znemožniť život.
Ako už isto viete, autá znečisťujú ovzdušie. Len ich samotná výroba má vysokú ekologickú stopu (u elektromobilov v určitých prípadoch môže byť paradoxne väčšia). Na základe toho môže byť ekologickejšie nechať si čo najdlhšie staré hoci viac znečisťujúce auto, namiesto nového, ktoré by síce bolo “zelenšie”, no jeho výroba zanechá priveľkú ekologickú stopu.
Spaľovanie paliva do ovzdušia vypúšťa koktail toxických látok: Pevné častice – Particulate matter (PM), Prchavé organické zlúčeniny – Volatile Organic Compounds (VOCs), Oxidy dusíka – Nitrogen oxides (NOx), Oxid uhoľnatý – Carbon monoxide (CO), Oxid siričitý – Sulfur dioxide (SO2). Automobily typu SUV sú v priemere o 30% menej efektívne ako malý sedan.
Znečistenie ovzdušia prispieva k viacerým zdravotným problémom ľudí: ide najmä o riziko mozgovej mŕtvice, srdcových chorôb a rakoviny pľúc. Znečistenie ovzdušia vo svete je podľa svetovej zdravotníckej organizácie WHO spojené s úmrtím viac ako 4 000 000 ľudí ročne. V Európe počet predčasných úmrtí bol cca 300 000 ľudí v roku 2021.
Avšak vplyv na naše zdravie je maličkosť v porovnaní s dopadom na prírodu a urýchľovanie zmeny klímy emisiami CO2. Vozidlá v roku 2018 produkovali tri štvrtiny vyprodukovaných emisií v doprave (civilné lietadlá 11%). Doprava celkovo reprezentuje viac ako tretinu globálnych emisií CO2.
Ale to sú len percentá. Celý “koláč” emisí sa neustále zväčšuje. Podľa ITF (International Transport Forum), sa od roku 2015 do 2050 emisie z globálnej dopravy zvýšia o 60%.
Ilúzia elektrických áut
Ak sa elektrina stane bežnou energiou pre pohon automobilov, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ničím iným, ako vedľajším produktom spaľovania fosílnych palív. Momentálne viac ako 78% všetkej elektrickej energie, ktorú na svete produkujeme, pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Elektrina z veterných a solárnych elektrárni reprezentuje stále len malé percento. Dá sa povedať, že elektrické autá presunú znečistené ovzdušie len mimo mesto.
To platí aj pre vodík, ktorý sa nechytí podberákom. Aj keď je ho vo vode veľmi veľa, aby ho bolo možné využiť je potrebná elektrina.
Elektrické autá sú oveľa ťažšie kvôli baterke. To má za príčinu zvýšený únik toxických častíc do prostredia z obrusu pneumatík, bŕzd a z povrchu ciest v porovnaní so spaľovacími autami.
Výroba baterky produkuje toľko CO2, že by bolo treba jazdiť 50 000 až 100 000 km v elektrickom aute, aby sa začali kompenzovať emisie CO2 spaľovacieho auta (závisí samozrejme od modelov). To znamená jazdiť 15 až 30 km denne, 365 dni ročne, po dobu 10 rokov!
Výroba bateriek vyžaduje kobalt. Podmienky extrakcie kobaltu v Kongu, ktoré reprezentuje 60% svetovej produkcie sú už roky predmetom reportov rôznych organizácii za ľudské práva. Detská práca je tam bežná, choroby a predčasné úmrtia spôsobené neľudskými pracovnými podmienkami tiež.
Čistá energia, špinavý biznis
A čo ak by sa nám podarilo používať iba obnoviteľné a čisté zdroje energie, ako slnko a vietor?
Na výrobu veterných mlynov a solárnych panelov je tiež treba rôzne vzácne zeminy. Takisto každé elektrické auto vyžaduje okolo 10 kg vzácnych zemín. Čina spracuje 90% vzácnej zeminy na svete, a ťaží jej 60%. Tieto aktivity majú devastačné následky na jej prírodu.
Pri spracovaní 1 tony vzácnej zeminy sa vytvorí 2000 ton toxického a karcinogénneho odpadu a ročne sa pri tejto aktivite vytvára 10 miliónov ton odpadovej vody.
Výsledok sú mestá ako Baotou, kde je najväčšia baňa, mesto je devastované, obyvatelia chorí, opúšťajú svoje rodné dediny, a príroda je dlhodobo znečistená. Banícke aktivity tiež znamenajú odlesňovanie, znečistenie vôd a kontamináciu pôd.
K tomu batérie vyžadujú lítium. Lítium nie je obnoviteľný a nerecykluje sa. 95% lítiových batérií končí na skládkach. Proces ťažby vyžaduje veľa vody, ktorá je sama o sebe vzácna pre miestnych obyvateľov v andských regiónoch. Bolívia, Chile a Argentína reprezentujú 75% svetovej produkcie lítia. Samotný proces extrakcie navyše znečisťuje to málo vody čo v oblasti zostáva, čo má za následok ničenie životov susedných obyvateľov, ktorí žijú z poľnohospodárstva a chovu zvierat.
Domáce väzenie
Aj keby otázka paliva bola vyriešená, autá prúdiace naprieč krajinou je problém samo o sebe.
Auto je luxusný tovar, ktorý bol pôvodne vymyslený len pre buržoáziu (elita miest) pretože úžitok z auta človek má len za podmienku, že ho ostatní nemajú (čo je vlastne definícia luxusného tovaru). Ale v dôsledku masovej produkcii auta začali byť dostupné pre všetkých a priestor sa im musiel začať prispôsobovať. Keď všetci auto majú, tak prestane plniť svoju funkciu: ľudia len stoja v zápche celý čas a nemajú kde parkovať. A tak pribudli nové cesty, diaľnice, parkoviska, atď. Pribudla aj potreba čoraz viac kontrolovať vlastníkov áut striktnými pravidlami, kontrolami, predpismi, atď.
Inak povedané, autá vytvorili vzdialenosti, ktoré sú prekonateľné už len autami. človek sa tým stal závislým na produkte, nad ktorou nemá žiadnu kontrolu ako občan a ktorý si je však nútený kúpiť ako konzument.
Developeri stavali obrovské nákupné centrá na okraji miest (IKEA, AVION, Bory Mall, Hornbach atď.), ktoré vyžadujú ešte väčšie parkoviská. Agresívne online platformy ako Amazon stavajú veľké sklady (Sereď). Okrem samotného zastavania úrodnej pôdy, ktorú kedysi obklopila mestá a zásobovala im čerstvými potravinami, ekonomicky dusia miestne malé kamenné obchody v centre, ktoré nevedia s veľkými reťazcami súťažiť.
Tým pádom, často musíme ísť autom ďaleko od centra, aby sme zohnali to, čo sa kedysi dalo kúpiť v centre.
Výsledkom je to, že časť obyvateľov sa stala otrokmi áut, zatiaľ čo druhá časť, ktorá chodí pešo, na bicykli alebo na koni, si musí dávať veľký pozor na to, aby ich nezrazilo auto.
Vyplýva z toho dvojnásobné domáce väzenie. Svet áut na jednej strane, podmaňujúci si čoraz viac priestoru a na druhej strane ľudské bytosti a živý svet.
André Gorz o tom výborne písal vo svojom článku už v roku 1973: Sociálna ideológia auta (článok po anglicky preložený z francúzštiny). Text je dostupný po slovensky v knihe „Ekológia a Politika“ v mobilnej knižnici.
